Juhovýchodné Slovensko a severovýchodné Maďarsko sú ideálnymi miestami na poznávanie prírodných, historických a kultúrnych krás zo sedla bicykla. Cyklistické trasy sa kľukatia zvlneným terénom a umožňujú spoznávať historické skvosty a neopakovateľnú atmosféru rázovitého regiónu Zemplínu a Abova na slovenskej aj maďarskej strane. Nachádzajú sa tu hrady, kaštiele, ale hlavne zaujímavé pohľady na okolitú krajinu. V centre diania sa nachádza históriou opradený hrad Regéc, ako aj kaštiele s parkmi v Strede nad Bodrogom a Veľkej Ide. Žili a pôsobili tu mnohé známe osobnosti ako sedmohradské kniežatá František II. Rákoci, Štefan Bočkaj aj Ľudovít Košut. Na oboch stranách hranice sa rozprestiera svetoznáma Tokajská vinohradnícka oblasť. Raritou je možnosť využitia vodnej turistiky na rieke Bodrog.
Obchodné cesty juhovýchodného Slovenska viedli zo severu na východ a z východu za západ. Rôzne nájazdy prinútili výstavbu opevnených hradov a sídiel /nájazd Tatárov v rokoch 1241 – 1242 a Turkov v 16. storočí/. Mnohé pevnosti nikdy neboli dobyté. Z dôvodu zlej prístupnosti ako aj umiestnenia na strmých bralách, sa vlastníci hradov neskôr presťahovali do pohodlnejších a lepšie dostupných kaštieľov. Pompézne zariadenie interiérov tvorili zbrane, sochy, maľby, porcelán a štýlový nábytok. Pri zámkoch sa nachádzali záhrady a rozsiahle parky s rôznorodými pavilónmi, fontánami, umelými jazierkami a dokonca aj jaskyňami. Bohatstvo regiónu prinášali aj ovocné sady a vinice.
Severovýchodná časť Maďarska hrala dôležitú úlohu v rámci Uhorska. Popri krásach prírody sa tu nachádza aj množstvo hradov a kaštieľov. Po tatárskom vpáde v 13. storočí bola v severných lesoch regiónu vybudovaná pevnostná línia. Mnohé z týchto pevností môžete navštíviť aj dnes. Začalo tu niekoľko povstaní pre nezávislosť pod vedením Bočkaja a Rákociho. Územie je známe rozhodujúcimi zhromaždeniami a veľkými bitkami. Žili a pracovali tu také osobnosti akoľudovít Košut a Imrich Thököli. Gašpar Károli, farár v Gönci v rokoch 1586 – 90 preložil bibliu do maďarského jazyka. Mnohé zaujímavé objekty kaštieľov a kúrií, sú využívané ako múzeá alebo luxusné hotely.
VEĽKÁ IDA
V obci odjakživa žili obyvatelia rôznych etník a náboženstiev, preto sa tu nájdeme rôznorodé pamiatky. Jednou z najvýznamnejších je renesančno - barokový kaštieľ rodiny Čákiovej zo 17. storočia, začiatkom 19. storočia klasicisticky upravený. V interiéri sa nachádzajú neskoro renesančné krížové klenby. V súčasnosti tu sídli obecný úrad. Je tu zriadená pamätná izba pôvodných majiteľov. Rímskokatolícky kostol je jednoloďovou pôvodne gotickou stavbou zo začiatku 14. storočia, upravovanou po požiari v roku 1818. Reformovaný kostol je jednoloďovou tolerančnou stavbou z konca 18. storočia s predstavenou vežou. Traduje sa, že sa tu v minulosti uskutočnil Svetový cigánsky kongres. V sídle sa pravidelne organizuje Celoštátna a Medzinárodná výstava psov takzv. Dog Festival.
STREDA NAD BODROGOM
Územie bolo obývané už v Mladšej dobe kamennej /5000 -3500 pred Kr./ z dôvodu blízkeho náleziska obsidiánu. Žili tu Avari, Slovania, Onogurovia, starí Maďari, Rusíni aj Židia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1273. V tom čase už pravdepodobne stála budova rímskeho katolíckeho kostola, o čom svedčí južný portál, postavený v románskom slohu. V obci sa nachádza aj gréckokatolícky kostol zo začiatku 19. storočia a reformovaný kostol z roku 1844. Stála tu aj synagóga, ktorá bola v roku 1965 zbúraná Atrakciou obce je kaštieľ rodiny Véčei zo začiatku 18. storočia s pamiatkovo chráneným historickým prírodno - krajinárskym parkom a Orosovský kaštieľ z prvej polovice 18. storočia. V blízkosti obce sa nachádza Národná prírodná rezervácia Tajba /kde žije korytnačka bahenná/, Chránená krajinná oblasť Latorica ako aj čiastkové povodie rieky Bodrog . Andezitový kopec Tarbucka s jedinou lokalitou klinčeka neskorého v oblasti Východoslovenskej nížiny. V obci sa nachádza najnižšie položená železničná stanica v bývalom Československu - 101 m n. m. Významnými obyvateľmi obce boli zemplínsky podžupan barón Mikuláš Bocskaj, radca kniežaťa Gabriela Betlena, sedmohradské knieža Štefan Bočkaj, Ľudovít Košut.
VEĽKÝ KAMENEC
Pri obci sa nachádzajú zrúcaniny hradu Veľký Kamenec. Hrad postavili v 13.storočí po tatárskom vpáde. V roku 1451 ho dobyl Ján Jiskra. V 17.storočí sa majiteľ panstva Juraj Šóš aktívne zúčastnil Vešeléniho povstania, a tak hrad cisárske vojsko zbúralo. Pôvodné jadro hradu – veža a obvodové opevnenie – stálo na najvyššom vrchole hradného kopca. Z hradu sa dodnes zachovalo niekoľko múrov – nárožná polygonálna bašta, značne zničená okrúhla delová bašta a rozpoznateľné miesto do skaly vytesanej cisterny na vodu.
ČEČEJOVCE
Jednoloďový ranogotický kostol reformovanej cirkvi bol postavený v 13. storočí. Svätyňa je vyzdobená freskami zo 14. storočia s podobným rukopisom aký majú fresky v gemerských kostolíkoch. Maľby znázorňujú známe biblické výjavy ako Zvestovanie Panne Márii, Útek do Egypta, Vzkriesenie. Zvon je umiestnený v samostatne stojacej zvonici. Podľa legendy v objekte prespal Matej Korvín počas pobytu na tomto území. Klasicistický kaštieľ dal postaviť Štefan Sirmai okolo roku 1800.
PERÍN-CHYM
Obec vznikla v roku 1964 spojením dvoch obcí ku ktorým bola v roku 1991 pripojená tretia – Výšný Lánec. História obcí však siaha do 13. storočia. Časť Perín vlastnil významný šľachtický rod Peréni. Každá obec aj náboženská komunita mala svoj kostol, preto v obci ich môžeme nájsť viac rímskokatolíckych, reformovaných kostolov aj gréckokatolícky hrám. Perínske rybníky sú turistickou a rekreačnou oblasťou s výhliadkovou vežou.
KRÁSNA NAD HORNÁDOM
Je mestskou časťou Košíc, do roku 1990 však bola samostatnou obcou. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1143 v súvislosti s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý slúžil svojmu účelu do 16. storočia, kedy ho cisár Ferdinand daroval trnavským jezuitom. Žili v ňom traja košickí mučeníci. Prízemný barokovo – klasicistický kaštieľ je zo 17. storočia. Rímskokatolícky kostol Sv. Cyrila a Metoda v roku 1935 projektoval známy slovenský architekt Milan Michal Harminc.
SEŇA
Najvýznamnejšou pamiatkou v obci je jednoloďový románsko-gotický reformovaný kostol z polovice 13. storočia. Nachádza sa v ohradenom areáli uprostred obce. V 15. storočí bol kostol upravovaný goticky a v 19. storočí klasicisticky. V Seni bola po dlhé roky otočka košického maratónu, ktorý je druhým najstarším Medzinárodným maratónom mieru na svete.
NIŽNÁ MYŠĽA
V obci je známe archeologické nálezisko. V lokalite bol vybudovaný skanzen s replikami domov a opevnenia z doby bronzovej. Najstaršia opevnená osada je z roku 1700 pred Kr.. V pohrebisku zo 17. storočia pred Kr. bolo odkrytých viac ako 800 hrobov. V hroboch sa našli šperky z bronzu, zlata, kostí a zuboviny. V budove bývalej jezuitskej hospodárskej správy z roku 1643 sídli Myšlianske múzeum s vystavenými artefaktmi z miestnej archeologickej lokality ako aj etnografická expozícia. Barokovo klasicistický Rímskokatolícky kostol Sv. Mikuláša je zo začiatku 18. storočia.
SKÁROŠ
Obec v podhorí Slanských vrchov je východiskovým bodom do rozsiahlych lesov Miliča s priechodom do Maďarska. Dominantou obce je kaštieľ z 18. storočia, pôvodne patriaci rodine Feketeových. Nachádza sa tu archeologická lokalita Vár s rozmermi malého hradu, postaveného na prelome 13. a 14. storočia. Výraznými dominantami obce sú rímskokatolícky kostol a kostol reformovaný, postavený v roku 1800. V obci sa nachádza pomník s areálom prírodného múzea zbraní.
ČAŇA
V obci boli odkryté náleziská zo staršej doby kamennej, zo staršej doby bronzovej, ale aj z doby rímskej. V roku 1170 bolo tesne pri obci vybudované opátstvo. Keď sa uhorský kráľ Belo IV. pri rieke Slanej akoby zázrakom zachránil, veľmoži z dedín Košickej kotliny mu pomohli ujsť a bezpečne ho previedli z mongolských obkľúčení. Katolícky kostol z roku 1386 bol v roku 1947 prestavaný. Reformovaný kostol je zo 17. storočia. V Čani vznikli 4 štrkoviská dnes využívané na rekreáciu. Obec bola známa výsadbou moruší (v nárečí jahoda), preto obyvateľov obce volali „jahodare“. Výsadba moruší trvala od druhej polovice 19. storočia do roku 1930. Na ich listoch sa chovala priadka morušová, z ktorej obyvatelia získavali kokóny surového hodvábu.
ZEMPLÍN
Obec a jej hrad dali meno regiónu Zemplín a Zemplínskej župe. Archeologické nálezy dokazujú tu pobyt človeka už v mladšej dobe kamennej (cca 5000 pred Kr.). V lokalite sa našli predmety z mladšej bronzovej doby (okolo roku 1000 pred Kr.). Rímska doba tu zanechala žiarové hroby Keltov a Dákov z rokov 50 pred Kr. až 200 n.l.. Názov Zemplín pochádza zo slova zem, zemlja, čo dokladá slovanské osídlenie. V stredoveku tu vznikol župný hrad. V 13. storočí sa Zemplín stal rezidenciou kráľovskej župy. V rokoch 1299 až 1754 sa tu konali župné snemy. Hrad bol v 17. storočí vypálený a už ho neobnovili. Reformovaný kostol je jednoloďovou pôvodne románskou stavbou z konca 12. storočia, klasicisticky upravenou koncom 19. storočia. Gréckokatolícky chrám je jednoloďovou klasicistickou stavbou z roku 1804.
KLÍN NAD BODROGOM
Vek obce dokladajú zrúcaniny ranogotického kostola z obdobia okolo roku 1300, v 18. storočí klasicisticky upraveného. V mieste, kde rieka Bodrog opúšťa územie Slovenska sa nachádza prírodná pláž Torok. Z obce je prístup k najnižšie položenému miestu Slovenska – 94,3 metrov nad morom.
BORŠA
V pôvodne poľnohospodárskej a vinohradníckej obci sa nachádza slovanské pohrebisko z obdobia Veľkomoravskej ríše. Renesančný hradný kaštieľ zo 16. storočia bol postavený na základoch vodného hradu. Upravený bol v rokoch 1939 – 1943. V kaštieli sa nachádza múzeum vodcu protihabsburgského povstania Františka II. Rákócziho, ktorý sa tu v roku 1676 narodil. Reformovaný, pôvodne románsky kostol z 13. storočia bol začiatkom 16. storočia prestavaný.
SOMOTOR
V obci sa nachádzajú archeologické nálezy v doby bronzovej, staroslovanské sídlisko, staromaďarské pohrebisko a veľkomoravská osada. K Somotoru bola pripojená obec Véč a neskôr Nová Vieska, spomínaná ako príslušenstvo k hradu Zemplín. Klasicistický kostol bol postavený v roku 1801. V okolí obce sa nachádzajú mŕtve ramená rieky Bodrog s bohatou faunou a flórou.
TOKAJSKÁ VINOHRADNÍCKA OBLASŤ
Na svahoch Zemplínskych vrchov sa od 13. storočia pestujú odrody vínnej révy, z ktorých sa vyrábajú známe tokajské vína. Hlavne v Malej Tŕni a vo Viničkách sa zachovali do tufu a pieskovca vyhĺbené vínne pivnice v podobe 8 až 16 metrov hlbokých chodieb. Do Tokajskej vinohradníckej oblasti patria ešte obce Černochov, Veľká Bara, Malá Bara, Čerhov a Slovenské Nové Mesto.
REGÉC
Obec, v ktorej žije len okolo 100 obyvateľov, je známa kvôli hradu. Hrad bol postavený na rozhraní 13. a 14.storočia pravdepodobne rodinou Aba. Bol rezidenčným hradom známych uhorských rodov ako Šerédy a Rákoci. Jeho najvýznamnejším obyvateľom bolo sedmohradské knieža František II. Rákoci, ktorý tu prežil časť detstva. V roku 1685 sa objekt dostal do rúk habsburských vojsk, ktoré ho začali búrať. Koncom 20. storočia sa začal archeologický výskum a obnova hradu výstavbou presnej kópie severnej bašty a starej veže. Sprístupnené sú štyri podlažia hradu, kde je možné navštíviť lapidárium, multimediálne a interaktívne výstavy. Pri hrade je upravený priestor na podujatia, uvítacia miestnosť s bufetom a obchodom so suvenírmi. V obci bolo vytvorené návštevné centrum s výstavou o detstve Františka II. Rákóciho. Objekt hradu je prístupný aj autom.
HEJCE
19. januára 2006 v okolí obce havarovalo lietadlo An-24 Vzdušných síl Slovenskej republiky s 43 osobami na palube. Haváriu prežil iba jeden pasažier. Len pár desiatok metrov od pamätníka tragédie stojí kalvínsky kostol, postavený v barokovom slohu v roku 1789. Nachádza sa tu tzv. biskupský hrad – kaštieľ z roku 1774. V roku 1845 bol rekonštruovaný. V 15. storočí sa vo východnej časti dediny usídlili husiti, preto má pomenovanie česká. Na potoku Szerencs sú postavené kamenné barokové mosty. V blízkosti obce pri mieste Féher-kút, je umiestnená infotabuľa a značka Cesty svätej Alžbety - trasa Šarišský Potok (Sárospatak) – Košice, po ktorej prechádzala.
GÖNC
Je to malé okresné maďarské mesto neďaleko hraníc so Slovenskom. V severnej časti obce je takzv. Husitský dom, ktorý podľa miestnej legendy pôvodne postavili husiti. Steny domu sú zhotovené z kameňa. Prízemie bolo navýšené a vytvorené úzke okná – strieľne, ako aj pivnica. Z pivnice viedli smerom k okraju pozemku a do pivníc okolitých domov priechody. V dome je zriadené múzeum, ktoré zobrazuje život obchodníkov s vínom v druhej polovici 19. storočia, ktorí obchodovali z oblasti Hegyalja smerom na Slovensko a Poľsko.
FÜZÉR
Hrad Füzér v roku 1270 daroval Štefan V. rodu Rošd (Füzéry). Ďalší majiteľ Peter z Perína sa stal ochrancom svätoštefanskej koruny, ktorú na hrade viac ako rok ukrýval. V roku 1603 sa prostredníctvom Nádašdyovcov hrad dostal do rúk Alžbety Bátoryovej, neskôr bol vypálený. Koncom 20.st. bol čiastočne zrekonštruovaný a sprístupnený.
FÜZÉRRADVÁNY
Kaštieľ Károliovcov v obci Füzérradvány je jedným z najväčších kaštieľov v Maďarsku. Budova zo 16. storočia bola v rokoch 1857-1859 prestavaná v romanticko-eklektickom štýle podľa plánov architekta Miklósa Ybla. Rozľahlý park, patriaci ku kaštieľu, projektoval hlavný záhradný architekt Napoleona III. Od roku 1975 je prírodnou rezerváciou.
PÁLHÁZA
Obec je známa úzkokoľajovou železničkou, ktorá je najstaršou fungujúcou lesnou železničkou v Maďarsku. 9 km dlhá trasa Pálházskej štátnej lesnej železnice má 4 stanice – Pálháza, Kishuta, Kőkapu, Rostalló. Jej výstavbu začal v roku 1888 gróf Štefan Károli ako konskú železnicu. V roku 1902 bol spojazdnený prvý parný rušeň. Pre účely prevozu ľudí bola otvorená v roku 1958. V roku 1980 bola trasa zrušená, ale v roku 1990 obnovili trať aj tunel, ktorý sa na nej nachádza. Dnes slúži len pre účely cestovného ruchu s kapacitou 40 000 - 50 000 cestujúcich ročne.
VIZSOLY – VILMÁNY
Obec bola v 12.storočí sídlom kráľovnej. V stredoveku bola aj pútnickým miestom. V roku 1590 tu bol vytlačený prvý úplný maďarský preklad Biblie. Vtedajší majiteľ obce Žigmund Rákoci doviezol z Nemecka tlačiarenský stroj aj s tlačiarom a z Poľska papier. Jeden z pôvodných biblických textov je možné vidieť aj v kostole reformovanej cirkvi pôvodne z 13. -15. storočia. V súčasnosti sa vo svete nachádza asi 50 z 800 prvotlačí. V budove bývalého učiteľského bytu je sprístupnená výstava histórie tlačiarstva. Zrekonštruovaná jednoduchá budova zobrazuje starobylú tlačiareň zo 16. storočia, interaktívnu tlač biblie, históriu reformácie na 3D mape, a v stajni pri dome je inštalovaná výstava histórie slávnej vínnej cesty.
HOLLÓHÁZA
Obec patrila k hradu Füzér . Meno dostala po erbovej figúre mníšskeho rádu pavlínov - havrana. Cisár Leopold I. daroval obec rodine Károliovcov, ktorí ju osídlili slovenskými kolonistami. V roku 1777 založili v obci Hollóháza skláreň. V 19. storočí malé sklárne už nevedeli držať krok a súťažiť s väčšími podnikmi, preto podľa príkladu susednej obce Telkibánya, skláreň v Hollóházi prerobili na továreň vyrábajúcu kamenný riad. V roku 1956 postupne prešli na výrobu porcelánu. Nachádza sa tu koncový bod Celoštátnej Modrej turistickej trate. V obci zriadili múzeum histórie sklárstva, výroby keramiky a porcelánu.
TELKIBÁNYA
Obec v 15. storočí prekvitala kvôli ťažbe zlata a striebra. Vyslúžila si meno Zlatogombíková Telkibánya, keďže okrúhlu ozdobu na kostolnej veži pozlátili. Po baníckom nešťastí v 17. storočí ťažbu zastavili. Vďaka prírodným danostiam sa z obce stalo rekreačné stredisko. Na kostolnom vrchu sa nachádza cintorín, tvorený z náhrobkov v tvare drevených kópií. Používajú sa štyri druhy náhrobkov s rôznym ukončením pre mužov, ženy, chlapcov a dievčatá. V budove bývalej prvej továrne na porcelán v Maďarsku bola v roku 1970 otvorená výstava miestnych dejín a vzácnych minerálov. Najkrajším exponátom je dioráma, ktorá zobrazuje všetky technológie stredovekého baníctva.
TOLCSVA
Obec má bohatú históriu pestovania vína. V jej strede sa nachádza kaštieľ rodiny Sirmai – Dešewfi zo 17.storočia, prerobený na Herba kaštieľ - Centrum liečivých byliniek a krásy firmy Helia-D. Dom byliniek ponúka výstavu dejín priemyslu krásy, návštevu záhrady s liečivými bylinkami, kaviarne a baru, ponúkajúceho miestne produkty. V centre obce sa nachádza aj Dom kultúry vína, v ktorom sa návštevník oboznámi s predmetmi využívanými pri pestovaní a výrobe vína a môže víno aj ochutnať. Centrom historického turizmu a kultúry je kaštieľ rodiny Sirmai – Waldbott. Prostredníctvom interaktívnej výstavy sa dozviete veľa o živote rodiny, ktorá tu bývala.
ERDŐBÉNYE
Je jedným z najstarších osídlení Tokajskej oblasti. Ödön Sirmai v roku 1830 vybudoval neďaleko sídla Erdőbénye klimatické kúpele s pavilónmi a kúpeľným domom na spôsob kaštieľa. Nachádza sa tu rímsko katolícky kostol z roku 1548, reformovaný kostol z roku 1787 a kúria rodiny Rákoci. Na okraji obce stojí kamenný stĺp na pamiatku obyvateľov, ktorých v roku 1831 vyhubila cholera. Každoročne sa v obci organizuje festival vína.
PÁCIN
Obec sa nachádza v blízkosti hranice so Slovenskom. Pacínsky kaštieľ, známy aj pod menom „Mágóchy-Alaghy-Sennyei hradný kaštieľ“ je najväčším renesančným palácom v Maďarsku. Postavený bol v polovici 16. storočia na území mimo tureckej okupácie, neskôr niekoľkokrát prestavaný, ale dnes nadobudol späť pôvodnú renesančnú podobu. Jeho hradný múr chránil obyvateľov pred menšími nájazdmi. Dnes tu sídli Hradné múzeum medzibodrožia.
BLATNÝ POTOK /SÁROSPATAK
Územie okolo Blatného Potoka, ktorý získal mestské výsady začiatkom 13. storočia, bolo obývané už v praveku. Vzhľadom k tomu, že cez mesto viedli dôležité obchodné cesty, už v stredoveku malo dôležité postavenie spomedzi miest Uhorska. Jedným z najstarších a najzachovalejších hradov je hrad rodiny Rákoci, nachádzajúci sa vo vnútri sídla pri meandri rieky Bodrog. Svoje detstvo tu strávil František II. Rákoci. V meste sa v roku 1207 narodila Svätá Alžbeta Durínska z rodu Arpádovcov. V roku 1531 bolo v Blatnom Potoku založené evanjelické kolégium, v tom čase jedno z najdôležitejších v Uhorsku. Zuzanna Lorántfi pozvala do Mesta Jána Amosa Komenského, známeho českého učiteľa, ktorý tu napísal niektoré zo svojich dôležitých diel. V súčasnosti je Blatný Potok zaujímavým, turistami vyhľadávaným, historickým mestom s termálnymi kúpeľmi „Végardó Fürdő“.
NOVÉ MESTO POD ŠIATROM / SÁTORALJAÚJHELY
Mesto bolo za vlády Ondreja I. kráľovským majetkom. V roku 1241 ho zničili Tatári. V roku 1250 bolo znovu osídlené a odvtedy nesie meno Sátoraljaújhely / Nové Mesto pod Šiatrom. V rozvoji mesta hrali významnú úlohu šľachtické kúrie, ktoré spolu s vinicami napomohli ho dostať sa na takú úroveň, že sa v roku 1756 stalo sídlom župy. Začiatkom 19. storočia bol prokurátorom mesta Ľudovít Košut, jeden z iniciátorov marcovej revolúcie roku 1848. Najkrajšou budovou v Novom Meste pod Šiatrom je župný dom, postavený v roku 1758 v barokovom slohu. V roku 1823 bol rozšírený o trakt mestského archívu, ktorý založil významný maďarský jazykovedec František Kazinci. V meste sa ďalej nachádza „Múzeum Ferenca Kazinczyho“, Múzeum maďarského jazyka, neskorobarokový rímsko - katolícky farský kostol, kostol a kláštor Piaristov, kaplnka rodiny Rákoci, hrad, kostol vína, Zemplínsky zábavný park.